Už dlhšiu dobu mi chodí po rozume zopár vecí a tak som sa počas týchto voľných sviatočných dní rozhodol napísať pár riadkov.

Keď som začínal s bonsajmi a vlastne ešte aj v neskoršom bonsajovom veku som nevedel ako treba vlastne tvarovať stromy. Prečo ten konár ide tam a ten zas inam, kam má ísť vrchol atd. V knihách sa nachádzajú nejaké návody a pravidlá, ako nasadenie a križovanie konárov, spôsob omotávania drôtu atd. Nedozviete sa ale to, kam smerovať korunu, prečo ide vrchol tam a nie na druhú stranu... Z nejakej starej knihy si pamätám pravidlo, že koruna má smerovať tam, kde smeruje kmeň. Dnes viem, že to nie je pravda. Nechcem sa tu rozpisovať o všetkých pravidlách, ani nechcem odpovedať na všetky otázky. Počas dlhoročného pozorovania bonsajov som si ale všimol jedno pravidlo, o ktorom sa nikde nepíše (aspoň ja som naň nikde nenatrafil) a ktoré možno práve preto nie všetci dodržiavajú. A to : vrchol stromu by mal smerovať na tú stranu, kde aj hlavný konár. Niektorí si poviete, že to je samozrejmé a že o tom dávno viete a niektorí zasa, že to je hlúposť. Že aj stromy v prírode rastú všelijako. To áno. Ale nezabúdajte, že bonsaje sú živým umením a mali by pôsobiť esteticky. Keď maliar maľuje obraz, alebo sochár vytvára sochu, tiež niečo pridajú a niečo uberú, aby konečný výsledok stál zato. Pri prezeraní bonsajov od renomovaných bonsajistov je vlastne všade toto pravidlo dodržané. Stromy , pri ktorých tomu tak nie je, nepôsobia tak harmonicky. Sú akoby rozhádané a statické. Apropo, statika a pohyb. Niektorí bonsajisti odklonia vrchol na opačnú stranu, aby strom pôsobil rovnovážne. To nie je dobre. Rovnovážne môže pôsobiť bonsai pri štýle metla, alebo prísne vzpriamený. Ale nie pri voľne vzpriamenom, literáte, polokaskáde, alebo kaskáde. Pri týchto štýloch môže kľudne strom vyzerať, ako by mal každú chvíľu vypadnúť z misy. To je práve dynamika stromu. Veľmi dobre o tomto píše Francois Jeker v českom časopise spred 10 rokov „Bonsai-příroda a člověk“ v čísle 9 na strane 28-31. Ktorí toto číslo máte, odporúčam prečítať. Ja nechcem nejako tvrdošijne trvať na tých japonských pravidlách, ale keď sa to osvedčilo, prečo nie. Nemyslím si , že starý japonci vytvorili tie pravidlá len tak, že si sadli a povedali, teraz bude platiť toto a toto. Určite nie. Oni to všetko po stáročia odpozorovali od prírody. Tie pravidlá vlastne vytvorila príroda sama. Nakoniec aj toto pravidlo, o ktorom píšem, je dané prírodou. Keď sa konáre ťahajú za slnkom, tak aj vrchol, aj hlavná konár. Keď sú stromy v prúdení vetra, tak takisto. Napr. Walter Pall je známy svojim naturálnym štýlom. To ale neznamená, že pravidlá estetiky nedodržiava. Jeho stromy sú vysoko estetické. Rozdiel je tam skôr v tvarovaní konárov, ale smerovanie koruny, vrcholu, hlavného konára, to je tam všetko, ako má byť. Trocha odlišná situácia je napr. u thajwancov. Ich štýl je trocha iný. Stromy sú trocha širšie a akosi sa nezmestia do toho mysleného trojuholníka. Možno je to dané tým, že sú bližšie k rovníku a stromy tam majú dostatok svetla zo všetkých strán a neťahajú sa tak jednostranne za slnkom. Jednoducho to tiež odpozorovali od prírody.

Ešte sa vrátim pri tom podtrhnutom pravidle k hlavnému konáru. Hlavný konár nemusí byť totiž vždy ten spodný. Ako príklad pridávam foto jedného Larixu od Pavla Slováka. A koniec koncov, bonsai môže byť aj bez hlavného konára. Malo by byť ale jasné smerovanie strromu.

Ak by mal niekto potrebu sa k tomuto článku vyjadriť, alebo o týchto veciach diskutovať, kľudne tak môžeme urobiť na fóre SBA. Tam je na to viac priestoru.